Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v roku 2026 úspešne zavŕšilo 4. etapu projektu zameraného na reštaurovanie 26 unikátnych gotických a ranonovovekých kachlíc z lokality Letanovce – Kláštorisko.

Súbor kachlíc z Kláštoriska patrí k najvýznamnejším a najrozsiahlejším kolekciám svojho druhu na Slovensku. Tvorí ho vyše 200 artefaktov z celkovo 14 kachľových pecí, odkrytých počas archeologického výskumu zaniknutého kartuziánskeho kláštora v Slovenskom raji.

Kachlice vytvorené v priebehu 15. a v prvej tretine 16. storočia predstavujú vrchol dobového umeleckého remesla. Pre pustovnícku rehoľu kartuziánov neboli pece iba zdrojom tepla. Spoločne s nástennými maľbami a plastikami dotvárali sakrálny charakter spoločných priestorov i súkromných mníšskych ciel a zároveň slúžili ako podnet na tichú kontempláciu.

Najstaršie a tvarovo najjednoduchšie typy stredovekých kachlíc predstavujú miskovité kachlice (S2023/134, S2023/144, S2023/145, S2023/146, S2023/155, S2023/198, S2023/228, S2023/244, S2023/245, S2023/246, S2023/248) s rôznym ukončením ústia a vrcholové cibuľovité kachlice. Mladšie exempláre zastupujú komorové kachlice. Na predných stranách kachlíc sa zachovali rôznorodé reliéfy s témami obľúbenými v danom období, ktoré nachádzajú svoje paralely aj v iných oblastiach dobového umenia. Zastúpené sú motívy náboženské (S2023/142, S2023/209), svetské (S2023/211, S2023/214) žánrové (S2023/147), symbolické (S2023/194, S2023/250), ako aj architektonické a výrazne dekoratívne vegetabilno-ornamentálne (S2023/166, S2023/176, S2023/180, S2023/181, S2023/186, S2023/200). Súčasťou súboru sú aj erbové kachlice (S2023/221, S2023/222).

Hlavným garantom a realizátorom reštaurátorských prác bol Mgr. art. M. Rosenberger, člen komory reštaurátorov SR. Proces reštaurovania prebiehal v dielňach od augusta 2025 do júna 2026.

Úvodnou fázou bolo hĺbkové odsolenie vodorozpustných solí opakovaným dlhodobým ponorom kachlíc do kúpeľa s destilovanou vodou a ich následným sušením na drevených roštoch. Usadené vápencové povlaky a čierne plesne z nevhodného historického uloženia boli šetrne odstránené 10 % roztokom kyseliny octovej, aplikovaným na vodou nasýtený črep. Po odstránení nečistôt nasledoval dôkladný neutralizačný oplach. Staré, degradované lepidlá a stmavnuté sekundárne retuše boli odstránené toluénom a rozobraté fragmenty následne nanovo spojené reverzibilným akrylátovým lepidlom Lascaux Acrylkleber 498 HV. Zvetraná keramická hmota bola konsolidovaná organokremičitým spevňovačom Wacker OH s dodržaním technologickej prestávky. Chýbajúce reliéfne a komorové časti boli domodelované a odliate pomocou silikónových foriem podľa zachovaných analogických kachlíc z predošlých etáp, pričom originálny povrch pred zatečením chránil zlupovací latex. Na doplnenie hmôt a vytmelenie prasklín poslúžil tmel Litostucco a zmesi obohatené o keramický prach z červenice, ktoré verne imitujú štruktúru pôvodného črepu. Výtvarné scelenie zabezpečila citlivá nápodobivá retuš akvarelovými farbami na lícnych plochách a temperovými farbami s keramickým plnivom na zadných stranách, zafixovaná 5 % roztokom bieleného šelaku a zjednotená reštaurátorským lakom GOLDEN Porcelain Restoration Glaze.

Vďaka precíznemu zásahu sa podarilo zastaviť degradáciu materiálu a navrátiť zbierkam ich autentický výraz.

Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.