Spišský záloh 1412 – 1772

K najvýraznejším medzníkom v dejinách Spiša sa stalo zálohovanie jeho časti poľským panovníkom. Udalosť súvisiaca s pôžičkou peňazí sa odohrala v roku 1412. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský potreboval financie na vedenie vojny v Dalmácii proti Benátkam. Z uvedeného dôvodu sa dohodol s poľským panovníkom Vladislavom Jagiełłom na pôžičke 37 000 kôp pražských grošov. Na jej základe uhorský kráľ dal do zálohu poľskému kráľovi približne štvrtinu územia Spiša. Táto záležitosť sa týkala 16 miest, dvoch hradov a 13 dedín. Uvedené sídla nakoniec patrili zálohovo-právne poľským kráľom neuveriteľných 360 rokov. V európskych dejinách niet analógie pre takéto časové rozpätie zálohovania majetku. Pod plnú správnu moc Uhorska sa spomínané územie dostalo až v rozpätí rokov 1769 – 1772 za panovania Márie Terézie. Obsahom Dvorných dialógov budú nové pohľady na tento zaujímavý fenomén v dejinách Spiša.